Ako som vyrástol zo zahanbeného Slováka...

Autor: Marián Török | 3.1.2012 o 23:05 | (upravené 3.1.2012 o 23:19) Karma článku: 7,76 | Prečítané:  913x

Zodpovednosť patrí k najväčším cnostiam človeka. Uvažoval som prečo. Nemusel som čítať dlhé analýzy. Pozrel som sa na svoj život.

Písal sa rok 1996, keď som začal navštevovať bilingválne slovensko-nemecké gymnázium v Poprade. Nemčina mi učarovala už na základnej škole. Popri nemčine, radostiach a starostiach dospievajúceho človeka som sa aktívne začal zaujímať o politické dianie na Slovensku. Hľadal som seba a snažil som sa k niekomu prirovnávať. Myslel som si, že v politike sa človek musí na niekoho podobať. Vtedajšie špičky boli také iné, zdali sa mi vzdialené a medzi fotkami z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov som nenachádzal veľké rozdiely. V myslení/konaní politikov som ich už videl, ale nebolo to to pravé orechové. Bol som sklamaný a bál som sa, že by udalosti rokov po 1994 mohli aj ďalej pokračovať.

 

Koncom  leta 1998 som nastúpil na gymnázium v bavorskom Kemptne. Zo Slovenska som odchádzal rád a z Nemecka som sledoval ako predvolebná kampaň vrcholila. Pocity som mal zmiešané. Prekvapenie, ktoré prišlo koncom septembra bolo veľmi milé. Na hodinách Sozialkunde (ekvivalent Náuky o spoločnosti), kde profesor porovnával nové demokracie v Európe a naše Slovensko dal do jedného vreca s Kirgizskom, sa zo zahanbeného Slováka  stával mladý sebavedomý Európan. Postupne som nadobúdal názory na to, kam moja krajina speje a vedel som ich podložiť aj pádnymi argumentmi. Bol som hrdý na každý pozitívny ohlas, či už od predstaviteľov Únie alebo NATO na adresu SR. V marci 1999 som sa cítil morálnym víťazom hádky s profesorom Sozialkunde po prijatí našich susedov do NATO. Veril som tak veľmi v pokroky, ktoré spraví Slovensko a jeho občania, že som sa neváhal pustiť do diskusie. Časom sa ukázalo, že som mal pravdu.

 

Slovensko sa stalo európskym tigrom, ako ho nazývali profesionálni ekonómovia v Únii. Keď som v roku 2001 začínal vysokoškolské štúdium v nemeckom Mníchove predbiehalo Slovensko svojich kolegov počas prístupových rokovaní do euroatlantických štruktúr. Vtedy som už mimoriadne intenzívne cítil, že som hrdým Slovákom. A dúfal som, že čoskoro príde čas, keď sa vrátim a budem môcť priložiť ruku k dielu pri dotváraní mozaiky  jednej úspešnej krajiny – Slovenskej republiky s trpezlivým a veľmi usilovným národom. Ten čas prišiel.

 

Dnes viem, že byť zodpovedným človekom, stať sa zodpovedným štátom a zodpovedným národom nie je len tak. No naše Slovensko a my Slováci sme ukázali od prelomu storočí, že to vieme. Dokázali sme Európskej únii i celému svetu, že sme zodpovední a toto ma inšpiruje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?