Narodiť sa má v júni. Bude približne štvrťrok po voľbách, Slovensku bude vládnuť nová vláda s novými programovými cieľmi. Maličká ešte nebude vnímať svet tak ako my „dospeláci", ale určite bude cítiť atmosféru, do ktorej sa narodí. To je o dôvod viac, prečo mi eminentne záleží na tom, kam sa táto krajina aj celý európsky región bude uberať...
Preto ma tento týždeň aj niečo vydesilo. V spoločnosti sa začína šíriť názor, že niet koho voliť, a že najlepším trestom pre politikov bude volebná neúčasť. Myslím, že by sa tu opäť hodila kampaň typu „Nie je nám to jedno", ktorá by opäť raz vysvetľovala voličom, aký zmysel má, keď voliť pôjdu a aký efekt má na výsledkovej listine neodovzdaný hlas. Aký fatálny neočakávaný nechcený výsledok môže pod taktovkou takýchto nálad nastať.
V marci si budeme vyberať z 26 strán, dohromady z takmer 3000 kandidátov. To je dosť na to, aby si každý držiteľ volebného práva mal z čoho vybrať. Áno, som jeden z kandidátov, ale teraz nechcem presviedčať o krúžok pre seba. Budem rád ak ľudia nerezignujú a miesto bezhlavého nevolenia si dajú tú námahu a nájdu toho, koho budú ochotní poslať do parlamentu. Som presvedčený, že volebná angažovanosť bude pre Slovensko lepšia ako nevoličská rebélia. Tou môžu vytrestať skôr sami seba ako teraz tak obľúbene nazývaných tzv. nadsluhujúcich politikov.
Pokiaľ je cieľom dosiahnuť, aby v krajine vládli politici, ktorí zabránia korupcii, ktorí sa nebudú báť transparentnosti, povedú ekonomiku k lepším výsledkom, budú stavať diaľnice za rozumné ceny, pokiaľ má prísť nová generačná vlna, tak sa podľa toho asi bude treba aj správať. Ak k urnám neprídu politikou rozčarovaní inteligentní vzdelaní ľudia, tak čo? Voliť prídu nejakí iní. A vytýčený cieľ bude vzdialený minimálne do ďalších volieb. Našťastie ostáva ešte viac ako mesiac, svoje konanie si môže každý jeden volič ešte predsa len v pokoji premyslieť.